Aby si predčasne narodené deti v inkubátoroch nevyťahovali hadičky, držia v rúčkach chápadlá malých chobotničiek. S háčkovaním takýchto veselých a užitočných hračiek začala na Slovensku Ľubomíra Škrabková, ktorá stojí za projektom Chobotničky pre srdiečkové detičky.
Kde sa vzala iniciatíva vyrábať háčkované chobotničky pre predčasne narodené deti?
Háčkovala som hračky a k tejto myšlienke som sa dostala vďaka internetu. Pracujem ako sestra v detskom kardiocentre, takže som spojila príjemné s užitočným.
Pôvodný projekt vznikol v Dánsku, odkiaľ sa šíril do iných európskych krajín aj do Spojených štátov amerických. Veľmi sa mi to zapáčilo, a tak som nápad predniesla svojim nadriadeným, ktorí ho odobrili.
Vďaka sociálnym sieťam sa informácie o iniciatíve rýchlo rozšírili. Najskôr v rámci detského kardiocentra a následne do perinatologických centier.
Koľko sa projektu venujete?
Sú to tri roky, odkedy sme začali. Boli sme úplne prvou takouto iniciatívou na Slovensku. Myšlienka sa začala šíriť ďalej a teraz aj iné ženy zásobujú nemocnice po vlastnej osi.
Nájdete si na háčkovanie čas aj teraz popri náročnej práci?
Pravdou je, že na začiatku som uháčkovala niekoľko prvých kusov chobotničiek. Momentálne som sa však začala venovať manažovaniu a organizácii projektu. To znamená, že chobotničky zbieram a distribuujem do nemocníc. Som v kontakte s vedúcimi sestrami, zásoby dopĺňame pravidelne.
Starám sa tiež o to, aby čo najviac perinatologických alebo pediatrických zariadení takéto chobotničky využívalo.
Samotnému háčkovaniu sa venujem len sem-tam. Našťastie je na Slovensku veľa žien s dobrým srdcom, ktoré sa o výrobu chobotničiek starajú.
Koľko dobrovoľníkov sa do projektu zapája?
Môžem povedať, že sa zapojilo celé Slovensko. Chobotničky mi prichádzajú zo všetkých kútov. Vzhľadom na momentálnu situáciu som pozastavila posielanie. No v bežnom režime mi prichádza aj 2000 chobotničiek a celkovo sa do projektu zapája okolo 600 dobrovoľníkov.
Dá sa presne sledovať, ako deťom chobotničky pomáhajú?
Dánske štúdie uvádzajú, že u predčasne narodených detí mali chobotničky priaznivý vplyv na srdcovú frekvenciu a detičky boli pokojnejšie. Vysvetľovali si to tým, že štruktúra chápadla im pripomína pupočnú šnúru. To v nich vyvolávalo pocit pokoja spojený s dojmom, že sa stále nachádzajú v mamičkinom brušku.
Bábätká majú tiež veľmi silné úchopové reflexy, dokážu si nájsť hadičku kdekoľvek a ulapiť ju rúčkou. Keď im dáme chobotničku, už nemajú takú potrebu hľadať iné objekty, ktoré by ulapili. Okrem toho majú hračky blahodarný vplyv na psychickú pohodu.
Ďalším benefitom je, že dochádza k budovaniu dôvery medzi zdravotníkom a rodičom. Nie je bežné, že sa v nemocniciach rozdávajú hračky. A keď rodičom rozpovieme príbeh, za akým účelom boli chobotničky zhotovené, má to skvelý vplyv na ich emocionálnu stránku.
Chobotničky používame aj v rámci bazálnej simulácie. To znamená, že hračkou dokážeme dieťatku sprostredkovať mamičku, ktorá s ním nemôže byť 24 hodín denne a nemôže si ho privinúť na hrudník.
Takže najprv dáme chobotničku maminke, ktorá si ju privinie, môže si ju dať na chvíľku pod tričko, a potom ju dáme dieťatku. Chobotnička je nasiaknutá vôňou mamy, čo deti intenzívne vnímajú.
Vzhľadom na tieto benefity predpokladám, že chobotničky dávate aj deťom, ktoré nie sú napojené na prístroje s hadičkami.
Áno. Nie sme špecializované neatologické pracovisko. U nás sú pacienti od nula až po 20 rokov. Takže dávame chobotničky všetkým vekovým kategóriám – od malých až po veľkých, ktorí sa tomu úprimne tešia.
Teraz sa dokonca z chobotničiek stal módny trend. Registrujem, že niektoré ženy robia detské sety a do nich dávajú aj chobotničky pre novorodencov.
My však chobotničky do pôrodníc neposielame. Zamerali sme sa len na deti, ktoré sa narodili predčasne alebo musia byť dlhodobo v nemocnici pre vážny zdravotný problém.
V súvislosti s terajšou situáciou vnímate, že chcú dobrovoľníci háčkovať viac?
Áno, výzvu som postavila tak, aby ľudia háčkovali ďalej, a po skončení pandémie mi výtvory pošlú. Zatiaľ máme dostatočné zásoby, takže deti nie sú ochudobnené. Nemocnice sú pripravené zvládnuť celé mesiace.
Posielanie do iných nemocníc je pre hygienické dôvody a epidemiologické nariadenia dosť sťažené. Dbá sa veľmi na bezpečnosť detí, takže by som chobotničky ani nemala kam posúvať.
Ale áno, veľa žien ma oslovilo s tým, že majú viac času a háčkujú chobotničky. Tešíme sa, keď to celé skončí a chobotničky rozdáme.
Čo sa týka materiálu, hradia ho dobrovoľníci alebo máte vlastných dodávateľov, ktorí vám poskytujú priadze?
Projekt funguje len na základe dobrovoľnosti. Čiže celú výrobu chobotničky sponzoruje žena, ktorá ju háčkuje. Takisto platí aj poštovné.
Ale sú ženy, ktoré nevedia háčkovať a chceli by pomôcť. V tom prípade im navrhnem, aby nakúpili priadzu. Neskôr sa dohodneme, že jedna žena kúpi materiál, pošle ho inej a tá chobotničky vyrobí.
Neprijímame finančné príspevky, len chobotničky alebo materiál.
Koľko trvá výroba jednej chobotničky?
Pre šikovnú ženu to nie je až také náročné. V niektorých prípadoch sa dá uháčkovať aj za dve hodiny. Časová záťaž nie je veľká.
Vyzerá to tak, že prácnejšia bude hlavička a chápadlá sú minimum.
Je to práve naopak. Skúsená žena uháčkuje hlavičku aj za 15 minút, je to veľmi jednoduché. Ale chápadlá boli problémom už od začiatku. Veľa žien nevedelo, prečo sa im nestáčajú. Chápadielko sa háčkuje z krátkych stĺpikov a je dôležité vedieť, ako uháčkovať stĺpik do správnej nitky. Na začiatku sa nitky nestáčali, zostávali krivé, veľa žien s tým bojovalo.
Často som musela posielať podrobné fotografie s presne vyznačenou nitkou. No musím povedať, že veľa žien sa aj vďaka tomuto projektu naučilo háčkovať. Veľmi ich lákala pomoc a to, čo by mohli urobiť pre deti takouto formou.
Za tie tri roky som mala možnosť sledovať ich pokroky. Prvé chobotničky vyrobili s láskou a veľkou snahou, ale nevyzerali veľmi esteticky. Bolo vidno, že ich háčkovala neskúsená žena. V priebehu pár mesiacov sa však niektoré zlepšili natoľko, že to boli nádherné diela.
Ženám odporúčate, aby sa držali presných rozmerov a inštrukcií. Je to dôležité aj z toho dôvodu, aby sa im hračky podarili?
Presne tak. Rozmery sú veľmi dôležité, pretože detičky, ktoré sa narodia v 26. týždni, merajú 30 centimetrov. A váha je okolo 0,5 kilogramu. Vtedy musíme dávať pozor, aby chobotnička nebola väčšia ako bábätko a priniesla želané benefity.
Uvádzame teda presné rozmery, aby sme boli jednotní. Niekedy mi prichádzajú chobotničky, ktoré sú doslova obrovské.
Je to preto, že sú uháčkované z hrubej vlny, nesprávneho materiálu alebo ide o iný štýl háčkovania. Každá takáto chobotnička si však nájde majiteľa.
Aký by mal byť ideálny rozmer chobotničky, aby bábätku vyhovovala?
Pri pokynoch som vychádzala z dánskych projektov. Podľa týchto návodov by celková dĺžka chobotničky nemala presiahnuť 22 centimetrov. Hlavička by mala byť dlhá okolo 5 – 7 centimetrov a dĺžka chápadla okolo 15 centimetrov.
Koľko priadze sa obyčajne minie na jednu chobotničku?
Väčšinou postačí pol klbka priadze. Jedna chobotnička nie je finančne náročná. Ale keď si vezmete, že niekto ich uháčkuje 50 alebo 100, príspevok je finančne náročnejší.
Aká priadza a háčik sa zvykne na háčkovanie chobotničiek používať?
Priadza musí byť vždy zo 100 % bavlny a háčik veľkosti 2,5 – 3 mm.
Ak by sa použila umelá alebo zmesová priadza, je to pre bábätko nebezpečné?
Nie je to nebezpečné, ale 100 % bavlna sa používa preto, aby sme chobotničky mohli ošetrovať pri vysokých teplotách. V nemocniciach je veľmi dôležité, aby sa napĺňali hygienické požiadavky. Obzvlášť u predčasne narodených detí treba pracovať s prísne sterilnými predmetmi.
Za normálnych okolností sa bábätkám do inkubátorov žiadne hračky nevkladajú. No tieto chobotničky sú zo 100 % bavlny a vyplnené antialergickým vláknom, takže sa dajú prať pri vysokej teplote. Bavlna znesie až 60 ºC.
Rovnako máme vyskúšané, že chobotničky môžeme ošetriť horúcim vzduchom, ktorý sa využíva na sterilizáciu v nemocniciach. Navyše, bavlna sa nežmolkuje a nepúšťa nitky, čo je ďalšie plus.
Odráža sa terajšia situácia aj na vašom oddelení? Ako to celé zvládate?
Je to náročné, odzrkadľuje sa to aj u nás. Nachádzame sa na detskom oddelení, takže sme trochu chránení. No ak by boli naši pacienti postihnutí vírusom COVID-19, malo by to pre nich neblahé následky.
Sme pripravení, hoci sme nemali pacientov s podozrením na ochorenie týmto vírusom. Snažím sa byť optimistka a rovnako zmýšľame aj na našom oddelení. Dúfame, že to čoskoro skončí.
Je na vašom projekte niečo špeciálne, na čo by ste chceli zvlášť upozorniť?
Chcela by som vyzdvihnúť, že na Slovensku je mnoho ochotných a šikovných žien. Veľakrát investujú veľké čiastky. Priadza nie je lacným produktom a niektoré ženy dokážu poslať aj 100 kusov. A snaha, ktorú na háčkovanie vynaložia, je nevyčísliteľná. Viem, že do svojich diel vkladajú kus seba a robia to s dobrým úmyslom.
Za úžasnú vec považujem aj to, že projekt zbližuje generácie. Na háčkovanie som oslovila niekoľko domovov dôchodcov. Poslala som im priadze a ženy, ktoré sú tam ubytované, nám háčkovali chobotničky. Seniorky mali konečne pocit, že sú užitočné. Je paradox, že takýmto spôsobom spájame zraniteľné skupiny, ako sú dôchodcovia a detičky v nemocniciach.
Viac o projekte sa dozviete na facebookovej stránke projektu Chobotničky pre srdiečkové detičky.
Rozhovor pripravila: Natália Čerňancová
